Erik Šille Smutná doba s veselými obrázkami
Smutná doba s veselými obrázkami tematicky nadväzuje na Šilleho výstavu vo White and Weiss Gallery v kurátorskej koncepcii Alexandry Tamásovej. Autor v nej opätovne lavíruje na hrane gýču, rozvíja jej koncept, komplexne narába s témou, pristupuje k nej ako k živému organizmu. V nosnom diele výstavy Sad Generation sa autor vracia k alegorickým vozom, tentokrát v podobe potápajúceho sa vraku lietadla, na ktorého čele stojí prizerajúci sa národný buditeľ J. F. Rimavský. Toto dielo predstavuje správu o stave našej krajiny a zároveň ide aj o akúsi jej ironizáciu. Vystupujúce postavy sa buď na katastrofu nečinne prizerajú alebo jej bežia v ústrety . Jediný obyvateľ bahniska, Lochnesská príšera, kričí o pomoc a záchranca v podobe Supermana, zaujatý výpredajom, letí preč. Ďalšími dominantami výstavy sú dve veľkoformátové akrylové maľby zvieracích matiek. Obe nesú na pomyselných pleciach svoj neľahký osud. V diele Black Friday sa obetou konzumu stáva nemohúca samica mroža vyčerpaná po nákupoch s kozmetickými deformáciami, ktoré jej mali pridať na sile a atraktivite, no paradoxne je bezbranná, pretože jej kly sa stali po kozmetických úpravách neúčinnými. Alka veľká jeden z prvých živočíchov, ktoré sme v hone za svojou nenásytnosťou vyhubili, odchádza z formátu do prázdnoty, opúšťa nás v tichosti a bez zbytočného kriku. Tri zložité kruhové kompozície nám uzatvárajú prvú časť výstavy s témou vojny, repetetívnosti a reverzie, ktorá sa v podobe vody u Šilleho opakuje.
V zadnom trakte galérie môžeme vidieť Šilleho najnovšie veľkoformátové akvarely, ktoré nám odhaľujú ďalšiu autorovu polohu. Viac expresívnu, kresliarsku, automatickú a predovšetkým charakteristickú pre jeho rannú tvorbu. V rámci priestorových objektov vo výstave môžeme vidieť dve diorámy, zmenšené modely krajín, ktoré predstavujú akési výrezy reality zložené z litosferických dosiek. Sú to objekty, ktoré nám vytvárajú ďalší mikrosvet, na ktorý chce Šille upriamiť náš pohlaď. Celý priestor nám tak nadobúda plastickosť. Výstavu pomyselne otvárajú a zároveň zatvárajú dva svetelné objekty umiestnené v oknách v podobe spoločensky znechuteného Bambiho a v lajtmotíve bežiaceho ružového pantera, ktorý opätovne beží strmhlav do katastrofy.
Celá kompozícia výstavy zbytočne nekričí, nie je expresívna, pôsobí vyrovnane akoby si žila niekde v pokoji na predmestí a napriek tomu zdvíha varovný prst. Každý obraz topiaci sa vo vlastnej letargii a bezvýchodiskovosti, uväznený vo svojom ráme a zavesený na stene galérie nám vysiela signál, upozorňuje nás na nebezpečenstvo vlastnej apatie a spoločenského nezáujmu.
(Erik Šille * 1978 Rožňava), študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave dnes už v legendárnom 4. ateliéri Prof. Ivana Csudaia. Šille patrí medzi popredných etablovaných autorov strednej generácie a je zastúpený vo verejných aj súkromných zbierkach. V roku 2010 získal Cenu Nadácie Tatra banky, dvakrát sa stal laureátom Ceny Nadácie VÚB a v roku 2006 získal Cenu Igora Kalného na IV. zlínskom salóne mladých v Česku. Šille je čelným predstaviteľom mikrogenerácie autorov, ktorí sa na začiatku nového tisícročia pričinili o návrat slovenskej maľby do centra záujmu odbornej i laickej verejnosti. Autor čerpá z výrazových prostriedkov konzumnej spoločnosti, animovaného sveta komixových postáv, reklamy a každodennej banality, ktoré v jeho obrazoch získavajú existenciálny, až apokalyptický význam. Pre jeho tvorbu je charakteristické používanie digitálneho obrazu ako hlavnej predlohy maľby, výnimočné maliarske kvality, čisté línie a súvislé farebné plochy. Rozprávkové bytosti, komixoví hrdinovia, ohrozené živočíchy ale aj bytosti pochádzajúce z jeho vlastnej fantázie zaobalené do ružových cukríkových farieb používa ako návnadu pre diváka, ktorému chce zobraziť aktuálne spoločenské problémy, násilie, fašizmus, prílišný konzum či politiku, s ktorými sa Šille v danej dobe konfrontuje. Postavám vo svojich dielach vytvára neprirodzený mikrosvet, potlačuje im ich atribút a tak sa tieto animované charaktery stavajú jeho bábkami, s ktorými môže voľne pracovať. Autor pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a v súčasnosti žije a tvorí v Bratislave.
Daniel Pauček, kurátor